IMO Kalendár meteorických rojov 2008

Úvod

zostavil Alastair McBeath

do slovenčiny preložil Tomáš Štec, korektúry Ladislav Bálint

Založené na informáciách z publikácie č. 2, IMO: Handbook for Visual Meteor
Observers (príručka pre pozorovateľov meteorov), Jürgen Rendtel, Rainer Arlt,
Alastair McBeath, IMO, 1995 doplnenej o poznámky z WGN 34:3 (jún 2006), strany
71–84 a o ďalšie údaje zo spoľahlivých analýz dát. Zvláštne poďakovanie
patrí Jeff Brower, David Entwistle, Roberto Gorelli a Jérémie Vaubaillon za hodnotnú
diskusiu o viacerých očakávateľných udalostiach v roku 2008.

Vitajte v IMO kalendári meteorických rojov na rok 2008! Od začiatku roka sú
maximá silnejších rojov (Kvadrantidy, α Kentauridy, η Akvaridy
a δ Akvaridy) vo výhodnej pozícii voči Mesiacu, ale už maximum Perzeíd
v auguste sa odohráva na Mesiacom prežiarenej oblohe a maximá Orioníd, Leoníd a
Geminíd počas jesene sú na tom ešte horšie. Časť aktivity Drakoníd
je ale podobne ako prelom októbra a novembra, kde môžu prekvapiť Tauridy, a
koniec roka s aktivitou Urzíd na bezmesačnej oblohe. V činnosti budú ale aj slabšie
roje a v ideálnom prípade by sa malo pozorovanie meteorov vykonávať po celý rok
pre sledovanie pravidelných rojov a hľadanie nových. Keďže vieme, že toto je pre
väčšinu ľudí nemožné, vydávame od roku 1991 tento kalendár meteorických rojov,
ktorý pomáha vybrať najcennejšie obdobia na pozorovanie.

Srdcom kalendára je pracovný zoznam vizuálnych meteorických rojov
(tabuľka 5) ktorý, čo
iste oceníte, prekonal v roku 2006 veľké úpravy aby zostal najucelenejším dostupným
zoznamom pre vizuálne pozorovanie meteorov. Nezabúdajte ale, že je to stále
pracovný zoznam, takže jeho úpravy pokračujú na základe ďalších údajov.
Tentokrát bolo zmien vykonaných viac naraz aby sa napravili drobné nepresnosti
z minuloročnej (2007) verzie. Pri príprave pozorovania preto používajte túto
poslednú verziu, keďže aj údaje o polohe radiantov silných rojov ako Leoníd a
Perzeíd boli pozmenené.

Okrem týchto rojov pozorovateľných voľným okom sa však po celý rok vyskytujú
ďalšie, slabé, ktoré sa od sporadického pozadia (ktoré môže zahŕňať aj niektoré
slabé roje čerstvo vyradené zo zoznamu) dajú odlíšiť iba technikou (fotografia,
video, radar, alebo teleskopické pozorovanie). Ďalšie roje majú radiant príliš blízko
pri Slnku — sú činné počas dňa a teda zachytiteľné iba rádiovým alebo
radarovým pozorovaním. Niektoré z nich sú spomenuté v 
tabuľke 7 —
pracovnom zozname denných rojov.

Cieľom IMO je podpora všetkých metód pozorovania, zber dát získavaných na celom
svete a prehlbovanie vedomostí o meteorickej aktivite v okolí Zeme (aspoň o časti
z povrchu zachytiteľnej). Najdôležitejšou časťou je preto dodržiavanie
štandardov IMO pri pozorovaní (nezávisle na metóde) a tiež pri zasielaní dát
príslušnému oddeleniu na analýzu.
Vďaka početnej pozorovateľskej základni na celom svete, ktorá pre IMO pracuje od
roku 1988, sme mohli dosiahnúť súčasný stav, vrátane stále aktualizovaných zoznamov
rojov. A nie je to prehnané sebavedomie — naše vedomosti o prízemnej
meteorickej aktivite sa neustále rozširujú len vďaka podpore množstva ľudí.

Je potrebné si uvedomiť, že aj keď sú v zoznamoch uverejnené časy maxím podľa najlepších dostupných
údajov pre väčšinu denných aj nočných rojov, chyba ich určenia môže dosahovať až 1° slnečnej dĺžky
(alebo dokonca viac pre denné roje, ktorým sa až donedávna nevenovala dostatočná pozornosť). Naviac
zmeny v meteoroidovom prúde jednotlivých rojov spôsobujú, že minulé návraty len pomáhajú odhadnúť výskyt
maxím dokonca aj hlavných rojov. Ak dôjde k zmene niektorých údajov z tohto kalendára počas roka, bude
táto zmena uverejnená na internete buď v diskusiách IMO-News, alebo v 
dvojmesačníku WGN. Keďže je známe, že častice v meteorickom prúde sa môžu triediť
podľa veľkosti, maximá pre rôzne metódy pozorovania môžu nastať v rôznych časoch. Pri použití iných
ako vizuálnych metód je potrebné tento fakt zohľadniť, keďže väčšina dát je získaná z vizuálnych pozorovaní.

Nech už pozorujete akokoľvek a odkiaľkoľvek, želáme Vám po všetkých stránkach úspešný
pracovný rok a veľmi sa tešíme na údaje z Vašich pozorovaní. Čistú oblohu!

Antihelionový zdroj

Najväčšou zmenou pri úpravách v roku 2006 bolo vyradenie množstva slabých ekliptikálnych rojov (ako
napríklad Virginíd z obdobia február-marec, alebo väčšiny júlových Akvaríd), ktoré dovtedy pripomínaly
naháňačku po oblohe. Všetky tieto roje boli nahradené veľkým, plošným radiantom, ktorého rozmery sú približne
α = 30° a δ = 14°, so stredom 12° východne od protislnka na ekliptike. Vzhľadom
na polohu dostal tento zdroj názov Antihelionový so skratkou ANT. Zdá sa, že tento popis lepšie vystihuje
aktivitu tejto časti oblohy ako doterajšia skupina slabých a značne premenlivých rojov. Zatiaľ doporučujeme,
aby roje α Kaprikorníd (CAP) a hlavne δ Akvaríd (SDA) zostali aj vizuálne rozlišované od ANT,
takže v pracovnom zozname rojov naďalej zostávajú, aj keď len čas a dostatok pozorovaní nám umožnia rozhodnúť
o správnosti tohto rozhodnutia. Počas jesennej aktivity južných a severných Tauríd (STA, NTA) treba pokladať
Antihelionový zdroj za nečínný (teda od konca septembra po koniec novembra). Ako pomôcky pozorovateľom sú tu
uverejnené: sada máp s polohami radiantov ANT a susedných rojov a štvrťročné zhrnutia aktivity ANT.

Január až marec

Maximum Kvadrantíd začiatkom januára nastáva krátko pred novom a ešte lepšie sú na tom februárové α Kentauridy,
aj keď pozorovateľné iba z južnej pologule. Tak isto maximum marcových γ Normíd je vo výhodnej
pozícii — Mesiac je v prvej štvrti. Antihelionový zdroj začína v juhovýchodnej časti Blížencov, potom
po väčšinu januára prechádza Rakom aby sa na február presunul do južnej časti Leva a marec strávil v Panne.
ZHR by nemali po väčšinu obdobia presahovať 2, aj keď niektoré analýzy naznačujú, že v okolí slnečnej dĺžky
286° – 293° (7.–14. január, nov až prvá štvrť) by mohlo nastať slabé maximum so
ZHR 2–3. Po väčšinu marca by ZHR mala dosahovať 3. Na prelome januára a februára bolo v posledných rokoch
zaznamenaných niekoľko slabých radiantov rýchlych meteorov v oblasti Leva, Panny a Vlasov. Tento rok sa ale ich
potenciálne maximá v období 20.–27. januára strácajú na Mesiacom presvietenej oblohe. V tomto období
nastávajú nasledovné maximá denných rojov (časy zaokrúhlené na celé hodiny): Kaprikornidy/Sagitaridy 2. február,
3 hodiny UT; χ Kaprikornidy 14. február, 4 hodiny UT. Podľa nedávnych pozorovaní ale môže maximum CAP/SGR
nastať kedykoľvek v období od 1. do 4. februára a maximová aktivita χ Kaprikorníd sa zvykne zhruba o deň
oneskorovať. Oba radianty sú 10°–15° západne od Slnka, takže nie sú vizuálne pozorovateľné ani z
južnej pologule.

Kvadrantidy (QUA)

aktivita:	1.–5. január
maximum:	4. január, 06.40 UT (λsol = 283°16)
ZHR:	120 (premenlivá 60–200)
radiant:	α = 230°; δ = +49°
pohyb radiantu:	pozri tabuľku 6
vinf =	41 km/s; r = 2,1 v maxime, premenlivý
TFC:	α = 242°; δ = +75° a α = 198°; δ = +40° (β > 40° SŠ)
IFC:	pred miestnou polnocou α = 150°; δ = +70°
	po miestnej polnoci α = 180°; δ = +40° a
	α = 240°; δ = +70° (β > 40° SŠ)

Pre pozorovateľov na severnej pologuli začína rok ideálne: bezmesačným maximom Kvdrantíd. Mesiac je 4
dni pred novom a vychádza až okolo štvrtej hodiny miestneho času pre stredné šírky. Pre väčšinu severnej pologule
je radiant v severnej časti Pastiera cirkumpolárny, ale do dostatočnej výšky nad obzorom vystupuje až po miestnej
polnoci a ďalej stúpa až do svitania. Preto najvhodnejšími miestami na pozorovanie sú východné pobrežie severnej Ameriky,
západná Európa a severná Afrika. Zaujímavé môžu byť pokusy zachytiť za súmraku ojedinelé Kvadrantidy z južnej pologule (pri
tejto výške radiantu budú meteory mimoriadne dlhé), aj keď o zmysluplnom pozorovaní sa tu nedá uvažovať.

Udávaný čas maxima ja založený na najlepšie pozorovanom návrate z roku 1992 a rádiových údajov od roku 1996. Maximum je
krátke a tak za ťažko predpovedateľného počasia počas zimných nocí je ľahko minuteľné. To je možno aj dôvod udávanej
premenlivosti maximovej ZHR, aj keď istá vlastná variabilita sa zrejme tiež vyskytuje. Napríklad maximová ZHR vydržala
v roku 1998 po dobu dvoch hodín. Vďaka usporiadavaniu častíc v prúde podľa hmotnosti nastáva maximum slabších meteorov
(teda pre rádiové a teleskopické pozorovanie) až 14 hodín pred maximami silnejších (vizuálne, klasická fotografia), takže
pozorovatelia by mali sledovať celé obdobie aktivity. V niektorých rokoch po roku 2000 sa objavilo ďalšie maximum pozorované
rádiovo zhruba 9–12 hodín po hlavnom maxime. V roku 2008 môžeme túto aktivitu pozorovať hlavne z východnej Ázie a
severovýchodného Tichého oceánu.

V súčasnosti predpokladáme, že radiant má mimo maxima veľký priemer, pričom v čase maxima sa zmenšuje, aj keď to môže byť
dôsledok veľmi nízkych počtov meteorov mimo maximum. Pre overenie je potrebné pozorovať v celom období aktivity a to hlavne
fotograficky a video (ale tiež teleskopicky a so zakresľovaním) v poliach udaných v tabuľke informácií o roji.

α Kentauridy (ACE)

aktivita:	28. január–21. február
maximum:	8. február, 17 hodín UT (λsol = 319°2)
ZHR:	premenlivá, obvykle okolo 5, občasne 25+
radiant:	α = 211° δ = -59°
pohyb radiantu:	pozri tabuľku 6
vinf =	56 km/s; r = 2,0

Teoreticky sú α Kentauridy jedným z hlavných letných rojov na južnej pologuli s veľkým pomerom bolidov
(meteorov jasnejších ako -3^mag), obvykle so stopou. Maximová ZHR je ale nanajvýš 5 (podľa toho mála dostupných
údajov, ktoré máme), aj keď z rokov 1974 a 1980 sú hlásené niekoľkohodinové nárasty aktivity až na 20–30 za hodinu.
Podobne ako pri iných rojoch pozorovateľných iba z južnej pologule, máme viac otázok ako odpovedí. V súčastnosti neviem odhadnúť, kedy nastane najbližšie zvýšenie aktivity, takže pozorovatelia by mali byť pripravení na všetko. Radiant je cirkumpolárny pre
väčšinu obývanej časti južnej pologule a je v dostatočnej výške od neskorých večerných hodín. Mesiac je v nove a tak
pozorovanie môže rušiť iba počasie.

γ Normidy (GNO)

aktivita:	25. február–22 marec
maximum:	13. marec (λsol = 353°)
ZHR:	4
radiant:	α = 239° δ = -50°
pohyb radiantu:	pozri tabuľku 6
vinf =	56 km/s; r = 2,4
TFC:	α = 225° δ = -26° a α = 215° δ = -45° (β < 15° JŠ)

γ Normidy sa vzhľadom veľmi podobajú na sporadické meteory, naviac po väčšinu obdobia aktiviy
sú ich ZHR prakticky neodlíšiteľné od pozadia. Samotný vrchol aktivity je pomerne ostrý, so ZHR 3–4
a natiahnutý deň až dva na obe strany od času maxima. Aktivita nie je stála, v niektorých rokoch boli pozorované
širšie, či menej výrazné maximá. Z tej trochy údajov od roku 1999 vyplýva ešte možnosť existencie krátkeho
maxima niekde v rozsahu 10.–17. marca (λ_sol ~ 350°–357°), aj keď
najnovšie video pozorovania ukazujú v tomto čase inú polohu radiantu. V tomto ohľade treba údaje z tohto
kalendára pokladať za aktuálne a správne. Pozorovania majú zmysel po miestnej polnoci, keď sa radiant začína
dostávať do dostatočnej výšky nad obzor pre pozorovateľov na južnej pologuli. Bohužial, pre väčšinu severnej
pologule radiant nevychádza nad obzor. Roj zúfalo potrebuje pravidelné sledovanie a tohtoročné maximum v čase
pred prvou štvrťou môže byť ideálnym začiatkom. Doporučujeme použitie všetkých dostupných pozorovacích metód.

Apríl až jún

Aktivita počas týchto mesiacov pozvoľna stúpa až na rozhranie apríla a mája keď sa v mesačnom splne strácajú
maximá Lyríd (Medzi 21. aprílom, 21 hodín UT a 22. aprílom, 8 hodín UT, čím bližšie nastane maximum
k času 22. apríla, 5 hodín UT, tým budú vyššie frekvencie.) a π Pupíd (pozri nižšie) s nasledované
bezmesačnými η Akvaridami začiatkom mája a po nich novým rojom pracovného zoznamu — ε Lyridami.
Od konca mája a po celý jún sa väčšina aktivity presúva na dennú oblohu s očakávanými maximami šiestich rojov.
Aj keď boli výnimočne z južnej pologule pozorované meteory ο Cetíd a Arietíd aj vizuálne, takéto
pozorovania nie sú dostatočné pre určenie frekvencií. Pre rádiové pozorovanie sú očakávané časy maxím tieto:
aprílové Piscidy 20. apríl, 3 hodiny UT; δ Piscidy 24. apríl, 3 hodiny UT; ε Arietidy
9. máj, 2 hodiny UT; májové Arietidy 16. máj, 3 hodiny UT; ο Cetidy 20. máj, 1 hodina UT;
Arietidy 7. jún, 5 hodín UT; ζ Perzeidy 9. jún, 4 hodiny UT; β Tauridy 28. jún, 4 hodiny UT.

Väčšinu týchto rojov sa podarilo identifikovať v radarových dátach za posledných 13 rokov, aj keď niekedy bolo
rozlíšenie jednotlivých radiantov veľmi náročné pre ich blízkosť na oblohe. Zhruba 24. apríla nastáva
mierne maximum, ktoré je pravdepodobne spôsobené spoločnou aktivitou prvých troch zo spomínaných rojov.
Maximá Arietíd a ζ Perzeíd sa zvyknú zliať do jedinej silnej rádiovej odozvy trvajúcej niekoľko dní v prvej
polovici júna. Existujú náznaky, podľa ktorých maximá týchto dvoch rojov nastávajú zhruba o deň neskoršie oproti tu
uvedenému času. Antihelionový zdroj by mal podľa nových údajov dosahovať ZHR 3–4 v obdobiach do polovice apríla,
a potom vždy na prelome mesiacov. Mimo tieto obdobia by nemal dosahovať frekvencie vyššie ako 2–3. Radiant
sa postupne posúva z juhovýchodnej časti Panny cez Váhy (apríl), severnú časť Škorpióna a južnú Hadonosa v máji a
väčšinu júna bude tráviť v Strelcovi. Pre pozorovateľov na severnej pologuli sú podmienky na pozorovanie júnových
Lyríd (roj momentálne mimo pracovný zoznam, ale potenciálne málo — ak vôbec — aktívny hlavne
okolo 15 júna) zlé — Mesiac je krátko pred splnom a je nad obzorom väčšinu noci. Podstatne lepšie
podmienky pripadnú na júnové Bootidy.

π Pupidy (PPU)

aktivita:	15.–28. apríl
maximum:	23. apríl, 10 hodín UT (λsol = 33°5, ale pozri nižšie)
ZHR:	periodická, do 40
radiant:	α = 110° δ = -45°
pohyb radiantu:	pozri tabuľku 6
vinf =	18 km/s r = 2,0
TFC:	α = 135° δ = -55° a α = 105° δ = -25° (β < 20° SŠ)

Aj keď Mesiac v tomto roku π Pupidám nepraje, je ich pozorovanie veľmi dôležité. Mladá materská
kométa tohto roja — 26P/Grigg-Skjellerup totižto prechádza perihéliom 23. marca, čo je iba mesiac
pred najväčším priblížením Zeme k jej dráhe. Aktivita tohto roja bola prvý krát zaznamenaná v roku 1972 s výraznými
krátkymi maximami so ZHR okolo 40 v rokoch 1977 a 1982 (v oboch týchto rokoch prechádzala kométa perihéliom).
Do roku 1982 nebola aktivita mimo tieto vrcholy nijak výrazná, ale v roku 1983 dosiahla ZHR 13, čo naznačuje,
že začalo dochádzať k rozptyľovaniu oblaku častíc po dráhe kométy v zhode s teóriou. Novembrový návrat kométy
v roku 2002 nespôsobil žiadne zvýšenie aktivity v apríli 2003, ale tohtoročné tesné stretnutie by mohlo byť
ďaleko zaujímavejšie. Nič nie je zaručené, ale aj negatívne pozorovanie je cenné nehovoriac už o tom, že
tento roj bol doteraz sledovaný iba príležitostne (a ďalšie krátke maximá tak mohli uniknúť pozornosti) a
zasluhuje ďaleko väčšiu pozornosť. Jérémie Vaubaillon našiel tri prúdy častíc, ktoré budú prechádzať
v dostatočnej blízkosti k Zemi na to, aby vytvorili nejakú aktivitu. Nanešťastie očakávame, že pozostávajú
prevažne z príliš malých častíc na to, aby boli pozorovateľné vizuálne. Jednotlivé prúdy vznikli pri návratoch
v rokoch 1937, 1942 a 1947 a Zem by sa s nimi mala stretnúť 22. apríla medzi 22.50–23.20 UT.
ZHR jednotlivých zložiek by mali byť 10, 4 a 10, ale pravdepodobne len pre rádiové pozorovanie.

π Pupidy sú najlepšie pozorovateľné z južnej pologule pred miestnou polnocou, keďže po jednej hodine
rannej už radiant zapadá. 23. apríla vychádza Mesiac (krátko po splne) koncom astronomického súmraku
(sledované zo stredných južných šírok), takže pozorovacie okno s tmavou oblohou prakticky neexistuje.
Sledovanie je však natoľko významné, že vizuálny pozorovatelia by jednoducho mali sledovať oblohu odvrátený
od Mesiaca, ale zas nie príliš blízko radiantu. Ak sa predpovedané časy maxím ukážu ako presné, budú maximá
22. apríla najlepšie pozorovateľné z východnej Brazílie a ďalej až po východnú Afriku, maximum
23. apríla zas z južného tichomoria, východnej tretiny Austrálie a Nového Zélandu. Zatiaľ bol roj
sledovaný vizuálne a rádiovo, ale prevažne pomalé a občas aj jasné meteory sú vhodné aj na fotografovanie. Zatiaľ nemáme
ani žiadne video, alebo teleskopické údaje.

η Akvaridy (ETA)

aktivita:	19. apríl–28. máj
maximum:	5. máj, 18 hodín UT (λsol = 45°5)
ZHR:	70+ (periodicky premenná 40–85)
radiant:	α = 338° δ = -01°
pohyb radiantu:	pozri tabuľku 6
vinf =	66 km/s; r = 2.4
TFC:	α = 319° δ = +10° a α = 321° δ = -23° (β < 20° S)

Výrazný a bohatý roj, ktorého materskou kométou je 1P/Halley (podobne ako októbrových Orioníd)
pozorovateľný prevažne z rovníkových a južných oblastí, vždy pár hodín pred svitaním. Použiteľné
údaje máme za posledné roky aj z oblastí okolo 40° severnej šírky a meteory tohto roja
boli pozorované aj z miest ležiacich ďalej na sever. Naviac (ako je to pri rojoch s radiantom hlbšie na južnej oblohe) sa ani tomuto roju nedostáva zaslúžená pozornosť pozorovateľov. Dlhé čakanie na východ radiantu je odmenené rýchlymi a jasnými meteormi z ktorých
väčšina má stopu, naviac vďaka malej výške radiantu nad obzorom sú prevažne veľmi dlhé. (Čo zas ale spôsobuje, že pozorovatelia podhodnocujú ich uhlovú rýchlosť, na čo si treba dávať obvzlášť pozor.)

Pomerne široké maximum, naviac s premenlivým množstvom ďalších vedľajších maxím obvykle nastáva
začiatkom mája. Údaje IMO z rokov 1984–2001 ukazujú, že ZHR presahuje 30 od 3. do 10. mája
a že frekvencie počas maxima sú premenlivé s 12-ročnou periódou. Najbližšie silné maximá by mali nastať
v období 2008–2010 a pokiaľ sme správne odhadli tento Jupiterom spôsobený cyklus, mali by ZHR
v roku 2008 prekročiť 70. Neočakávane silný návrat Orioníd v roku 2006 priniesol ďalšiu neistotu, čo
čakať, a nov Mesiaca 5. mája je najlepšia príležitosť ako to zistiť. Analýzy dát z video pozorovaní
priniesli menšiu opravu pohybu radiantu, ale jeho poloha počas maxima ostala nezmenená. Všetky formy
pozorovania nájdu svoje uplatnenie, keď naviac rádiové pozorovanie umožní sledovať tento roj aj zo
severnej pologule počas rána — radiant vrcholí okolo 8 hodiny miestneho času.

ε Lyridy (ELY)

aktivita:	3.–12. máj
maximum:	8. máj, 18 hodín UT (λsol = 48°4)
ZHR:	3
radiant:	α = 287° δ = +44°
pohyb radiantu:	pozri tabuľku 6
vinf =	44 km/s; r = 3,0
TFC:	α = 325° δ = +40° alebo α = 285° δ = +15° a
	α = 260° δ = +30° (β > 10° JŠ)

Táto novinka v pracovnom zozname má pôvod v kométe C/1983 H1 IRAS-Araki-Alcock i keď táto vyzerá
iba ako slabý zdroj meteoroidov. Väčšina informácií o roji je založená na fotografiách. Radiant by
mal byť blízko uvedenej polohy, i keď rôzne pozorovania sa rozchádzajú aj o niekoľko stupňov, napríklad
čerstvé video údaje naznačujú skôr polohu okolo α = 290°, δ = +42°. Pre iné ako
video pozorovanie je teda doporučené presné zakresľovanie (ešte radšej za použitia ďalekohľadu), aby boli meteory
správne odlíšené od sporadického pozadia. Pohyb radiantu zatiaľ nebol zmeraný, ale predpokladá sa
rovnobežný s ekliptikou rýchlosťou asi 1° za deň. Radiant je vysoko nad obzorom celú noc pre
pozorovateľov na severnej pologuli a Mesiac pred prvou štvrťou zapadá pred polnocou v deň maxima a tak
by pozorovanie nemal rušiť.

júnové Bootidy (JBO)

aktivita:	22. jún–2. júl
maximum:	27. jún, 02.30 UT (λsol = 95°7)
ZHR:	premenlivá: 0–100+
radiant:	α = 224° δ = +48°
pohyb radiantu:	pozri tabuľku 6
vinf =	18 km/s; r = 2,2
TFC:	α = 156° δ = +64° a α = 289° δ = +67° (β = 25°–60° SŠ)

Tento roj bol vrátený do pracovného zoznamu po neočakávanom silnom návrate v roku 1998, keď po dobu
vyše pol dňa boli pozorovateľné ZHR 50–100+. Ďalšie zvýšenie aktivity s podobnou dĺžkou a ZHR 20–50 bolo
pozorované 23. júna 2004, čo je skôr ako bol pôvodne zaznamenaný a udávaný začiatok aktivity. Pri poslednej
úprave zoznamu bol preto začiatok roja posunutý, aby prípadná aktivita v tomto období neušla pozornosti pozorovateľov.
Doporučujeme pozorovateľom aby pokryli celé obdobie činnosti pre prípadné zvýšenia aktivity. Pred rokom 1998 boli
zaznamenané tri návraty tohto roja v rokoch 1916, 1921 a 1927, pričom v období 1928–1997 bola aktivita roja
prakticky nulová, takže sa dalo predpokladať, že tento meteorický prúd už Zem nestretáva. Až najnovšie teoretické modely
nám pomáhajú pochopiť dynamiku prúdu. Dráha materskej kométy 7P/Pons-Winnecke sa približuje k Zemskej na 0,24 AU.
Kométa prechádzala perihéliom v roku 2002 (najbližšie 26. septembra tohto roku), takže je zrejmé, že zvýšenia
aktivity v rokoch 1998 a 2004 boli spôsobené materiálom vyvrhnutým z kométy dávnejšie, ktorý obieha po mierne inej dráhe.
Tento materiál pochádza pravdepodobne z návratov kométy v priebehu 19. storočia. Aj keď v čase písania tohto kalendára
neboli dostupné žiadne údaje o prípadnej aktivite v roku 2008, Mesiac v poslednej štvrti, ktorý vychádza po miestnej
polnoci, nepredstavuje v porovnaní s dĺžkou noci žiaden väčší problém. Radiant je nad obzorom po celú noc pre väčšinu severnej
pologule, najvýhodnejšie pozorovacie podmienky majú miesta v stredných severných zemepisných šírkach. Je doporučené
pozorovať akoukoľvek metódou.

Júl až september

Keďže sa v poslednej veľkej analýze údajov nepodarilo objaviť stopy Pegasíd a júlových Fénicíd, boli tieto dva roje
vyradené z pracovného zoznamu a tak po väčšinu júla ostal aktívny iba antihelionový zdroj. Radiant sa presúva z východnej
časti Strelca do severnej časti Kozorožca a juhozápadného Vodnára. Výsledky ale naznačujú, že so ZHR <2 po väčšinu mesiaca
(okrem pár prvých dní), nie je ani tento zdroj nijak výrazný. Frekvencie mierne stúpajú koncom júla a na začiatku Augusta
(ZHR 2–3), ale ani táto aktivita by nemala brániť rozlíšeniu maxima α Kaprikorníd (ktorých maximum nebude rušené
Mesiacom), ktorých radiant sa s antihelionovým prekrýva.

Roje južných δ Akvaríd a Piscis Austriníd by naďalej mali zostať oddelene pozorovateľné od antihelionového zdroja
(SDA pre ich vysokú aktivitu, DAU pre vzdialenosť radiantu) a dobre odlíšiteľné hlavne z južnej pologule. V okolí maxima
Perzeíd (Mesiac pred splnom) by už aktivita ANT mala byť späť na hodnote <2, kým radiant sa presúva z Vodnára až do Rýb v
čase maxima α Aurigíd na prelome mesiacov. Najhoršie dopadnú toto leto κ Cygnidy, ktorých maximum nastáva
17. augusta, čo je deň po splne.

Septembrové Perzeidy (ktoré vznikli odčlenením z δ Aurigíd) a samotné δ Aurigidy po novom rozlišujeme, aj keď
ich radianty vytvárajú na oblohe jednu súvislú stopu. Ich maximá by mali byť zachytiteľné v priebehu septembra. Po väčšinu mesiaca
sa antihelionový radiant nachádza v Rybách s frekvenciami 2–3. Nezabúdajte ale, že od 25. septembra pokladáme ANT za
neaktívny, keďže do činnosti vstupujú obe vetvy Tauríd, ktoré sa postarajú o ekliptikálnu aktivitu až do konca novembra.

Pre denné rádiové pozorovanie aktivita oproti minulému obdobiu klesá. Očakávame maximá γ Leoníd (25. augusta,
4 hodiny UT, aj keď nedávne pozorovania nenašli žiadnu aktivitu) a Sextantíd, ktoré sú pozorovateľné aj vizuálne. Ich maximum
sa očakáva 27. septembra okolo 4 hodiny UT, ale môže nastať aj o deň skôr. V roku 1999 bol zaznamenaný silný návrat na λ
~ 186°, čo zodpovedá 28. septembru 2008 a v roku 2002 nebola v čase maxima 27. septembra zaznamenaná zvýšená aktivita,
kým 29.–30. áno. Naviac je možné, že viacero slabých maxím na začiatku októbra stále spôsobuje tento roj. Nov Mesiaca uľahčuje
chytanie prípadných Sextantíd, ktorých radiant vychádza asi hodinu pred svitaním pre obe pologule.

Piscis Austrinidy (PAU)

aktivia:	15. júl–10. august
maximum:	27. júl (λsol = 125°)
ZHR:	5
radiant:	α = 341° δ = -30°
pohyb radiantu:	pozri tabuľku 6
vinf =	35 km/s; r = 3,2
TFC:	α = 255° až 000° δ = 00° až +15°
	vyberte páry polí vzdialených asi 30° v rektascenzii (β < 30° SŠ)

O Piscis Austrinidách toho vieme z dostupných údajov veľmi málo. Väčšina údajov o roji je
prinajmenšom neistá, ZHR je pravdepodobne mierne nadhodnotená. Tento stav je dôsledkom enormného
množstva údajov z leta na severnej pologuli v porovnaní s údajmi dostupnými zo zimy na pologuli
južnej. Keďže roj pozostáva hlavne zo slabých meteorov (podobne ako blízke SDA a ANT), je
najvhodnejšou metódou pozorovania teleskopické. Podobne ako pre ostatné roje s maximom koncom júla,
je tento rok na pozorovanie PAU vhodný vďaka blízkosti novu Mesiaca.

južné δ Akvaridy (SDA)

aktivita:	12. júl–19. august
maximum:	27. júl (λsol = 125°)
ZHR:	20
radiant:	α = 339° δ = -16°
pohyb radiantu:	pozri tabuľku 6
vinf =	41 km/s; r = 3,2
TFC:	α = 255° až 000° δ = 00° až +15°
	vyberte páry so stredmi vzdialenými asi 30° v rektascenzii (β < 40° SŠ)

Jednou z najväčších zmien v pracovnom zozname rojov bolo zrušenie v analýzach nových údajov samostatne
neidentifikovateľných rojov NDA, NIA a SIA (severné δ a severné a južné ι Akvaridy) a presunutie
ich aktivity pod kompetencie antihelionového zdroja. Tento krok veľmi zjednodušil prácu hlavne vizuálnym pozorovateľom,
keďže vyčistil časť oblohy s prakticky nerozlíšiteľnými radiantami v oblasti Vodnára a Kozorožca. Podobne ako PAU a ANT,
sú SDA tvorené prevažne slabšími meteormi, takže sú vhodným cieľom pre teleskopické pozorovanie. Dostatok jasnejších
kusov však stačí na to, aby aj vizuálne a fotografické pozorovanie mali zmysel a to hlavne z južnejších oblastí.
Rádiové pozorovanie môže samozrejme tiež zaznamenať SDA a tento roj už niekoľko krát vyprodukoval prekvapujúco silnú
rádiovú odozvu. Je doporučené presné vizuálne zakresľovanie, aby sa podarilo rozlíšiť meteory od PAU, CAP a ANT.
Radiant je nad obzorom po väčšinu bezmesačnej nocí. Treba predpokladať široké maximum aj keď tu presne udaný čas by
mohol naznačiť opak. Vyrovnaná aktivita je očakávateľná po celý čas 27.–29. júla. Predpokladalo sa, že
aktivita tohto roja sa s časom mení, aj keď žiadne náznaky týchto zmien sme v posledných údajoch nenašli.

α Kaprikornidy (CAP)

aktivita:	3. júl–15. august
maximum:	29. júl (λsol = 127°)
ZHR:	4
radiant:	α = 307° δ = -10°
pohyb radiantu:	pozri tabuľku 6
vinf =	23 km/s; r = 2,5
TFC:	α = 255° až 000° δ = 00° až +15°
	zvoľte páry polí s rozostupom asi 30° v rektascenzii (β < 40° SŠ)
IFC:	α = 300° δ = +10° (β > 45° SŠ)
	α = 320° δ = -05° (β 0° to 45° SŠ)
	α = 300° δ = -25° (β < 0°)

α Kaprikornidy boli podobne ako SDA objavené vizuálne už dávno a podobne prežili medzi
ostatnými slabými rojmi, ktorých výskyt sa v oblasti Kozorožca a Vodnára predpokladal. Či sú
CAP vizuálne odlíšiteľné od antihelionového radiantu, s ktorým sa čiastočne prekrývajú nie je
ešte úplne jasné. V ich prospech hovorí charakteristika Kaprikorníd ako veľmi pomalých, často
mimoriadne jasných (nezriedka bolidov), čím sa stávajú skoro najlepšou show na oblohe. Európsky
pozorovatelia hlásili v roku 1995 mierne zvýšenie aktivity na ZHR ~ 10. Nedávne pozorovania
ukazujú, že maximum môže pokračovať po dobu ďalšieho dňa, čiže celý čas 29.–30. júla.

Perzeidy (PER)

aktivita:	17. júl–24. august
maximum:	12. august, 11.30–14.00 UT (λsol = 140°0–140°1) pozri ďalej v texte
ZHR:	100
radiant:	α = 49° δ = +58°
pohyb radiantu:	pozri tabuľku 6
vinf =	59 km/s; r = 2,6
TFC:	α = 019° δ = +38° a α = 348° δ = +74° pred 02.00 miestneho času
	α = 043° δ = +38° a α = 073° δ = +66° po 02.00 miestneho času (β > 20° SŠ)
IFC:	α = 300° δ = +40° a α = 000° δ = +20° alebo
	α = 240° δ = +70° (β > 20° SŠ)

Perzeidy boli jedným z najvzrušujúcejších rojov v devädesiatych rokoch minulého storočia, keď
dosahovali v novom maxime EZHR 400+ v rokoch 1991 a 1992. Frekvencie tohto maxima pomaly klesali
ku 100–120 koncom storočia až po rok 2000, keď sa vôbec neobjavilo. Tento vývoj nebol neočakávaný